Marie Krupičková (1909-1997) - první československá parašutistka
Působila jako technik u Československých aerolinií. Létala s civilními letadly po celé Evropě. V září 1930 jako první žena u nás provedla seskok padákem. Od roku 1948 pracovala jako radiotelegrafistka na dopravních letounech ČSA. Po roce 1950 jí z důvodu odmítnutí vstupu do KSČ bylo létání znemožněno a byla nucena pracovat jako účetní.
Mária sa narodila v roku 1909 v Benátkach nad Jizerou, severovýchodne od Prahy. Jej dávny sen sa splnil, keď mala 17 rokov. Letela totiž v dopravnom lietadle Československých aerolínií z letiska Praha – Kbely do Brna. Samotný let mal veľmi nestabilný priebeha začala sa pohrávať s myšlienkou záchrany pilota v prípade havárie. Mal to byť padák, pomocou ktorého sa mal letec zachrániť. Upevňovala sa aj v presvedčení, že to musí sama vyskúšať. K realizácii nemala ďaleko. Postupovala neúprosne za svojim cieľom. Zoznámila sa s českým výrobcom padákov a bývalým pilotom rakúsko-uhorskej armády kapitánom Popelákom. Dostala prísľub, že v súlade s potrebnými povoleniami môže jeden z padákov vyskúšať. Keď mala Mária 21 rokov, blížil sa jej veľký
deň. V sobotu 20. septembra 1930 pricestovala na letisko do Plzne. Bola pripravená a odhodlaná uskutočniť svoj prvý zoskok padákom vo svojom živote. Pre nepriaznivé počasie však let preložili na druhý deň. V nedeľu ráno prechádza autom cez plzenské námestie a opäť smeruje k letisku. Počuje aj zvuk kostolných zvonov. O týchto slávnostných chvíľach neskôr napísala: „Bola to zvláštna nedeľa, na ktorú si stále rada spomínam“. 
Medzitým na letisku ju čakali všetci členovia plzenského aeroklubu. Chcú vidieť jej prvý zoskok padákom. Lietadlo A-14 Brandenburg je pripravené, roztáča motor a Mária Krupičková si sadá na druhé sedadlo za pilota. Odetá do bielej kombinézy, má na sebe oblečený padák značky PAK firmy Popelák bez záložného padáka. Vážil asi 9 kg. Bolo rozhodnuté, že zoskok sa urobí na tzv. americký spôsob. To znamenalo, že parašutistka vystúpi na krídlo dvojplošníka. V stanovej výške uvolní padákovú poistku a súčastne odhodí malý výťažný padáčik. Otvárajúci sa hlavný padák mal strhnúť výsadkára z krídla do voľného priestoru. Medzitým lietadlo stúpalo do dohodnutej výšky, keď sa pilot V.Šedivec obrátil k Márii a ľahko sa pousmial. Mária Krupičková o tom neskôr napísala: Dosiahli sme výšku asi 650 metrov a vracali sa k letisku. Pilot sa opäť obrátil a kývol na mňa. Zmiernil aj rýchlosť a točil lietadlo doľava. Bolo to dohovorené znamenie. Vystúpila som na stúpačku a chytila sa vzpery medzi krídlami. Pilot sa otočil ku mne po tretíkrát. Kývol, aby som sa pustila. V týchto sekundách som uchopila pravou rukou lanko padáka. Pilot sa opäť otočil. Trocha som zaváhala a hneď pustila vzperu. Najhorší okamžik bol prekonaný. Letela som v kotrmelcoch do vzdušného priestoru. O dve sekundy som trhla lankom padáka. Po chvíľke som dostala poriadnu ranu do chrbta a niečo ma ťahalo nahor. Malý padáčik urýchlil otvorenie veľkého padáka. Za velebného ticha som klesala k zemi. Bola to krása a zároveň aj hrôza! Zem sa približuje. Mária napérovala nohy a šťastne dopadá do mäkkej ornice. Správa o úspešnom zoskoku Márie Krupičkovej, na letisku Plzeň v roku 19830 sa rozniesla do celého sveta. Svoj úspech zopakovala ešte niekoľkokrát. Stala sa úspešnou pilotkou, aj rádiotelegrafistkou. Počas svojich zoskokov sa jej prihodilo aj viac nebezpečných situácií. Nakoniec z nich vždy vyviazla bez zranenia. Hoci chcela vparašutizme pokračovať, zhoršujúca sa politická situácia v Európe jej v tom kládla prekážky. Tiež úrady nemali pre jej ďalšiu leteckú činnosť pochopenie. Na sklonku svojho života sa Mária Krupičková usadila v Prahe. O sebe napísala: Moje jednanie bolo vždy čestné a poctivé. Svojim veľkým pričinením a na vlastné náklady som získala viac medzinárodných diplomov. So svojim životom sa rozlúčila v roku 1997 vo veku 88 rokov.
Medzitým na letisku ju čakali všetci členovia plzenského aeroklubu. Chcú vidieť jej prvý zoskok padákom. Lietadlo A-14 Brandenburg je pripravené, roztáča motor a Mária Krupičková si sadá na druhé sedadlo za pilota. Odetá do bielej kombinézy, má na sebe oblečený padák značky PAK firmy Popelák bez záložného padáka. Vážil asi 9 kg. Bolo rozhodnuté, že zoskok sa urobí na tzv. americký spôsob. To znamenalo, že parašutistka vystúpi na krídlo dvojplošníka. V stanovej výške uvolní padákovú poistku a súčastne odhodí malý výťažný padáčik. Otvárajúci sa hlavný padák mal strhnúť výsadkára z krídla do voľného priestoru. Medzitým lietadlo stúpalo do dohodnutej výšky, keď sa pilot V.Šedivec obrátil k Márii a ľahko sa pousmial. Mária Krupičková o tom neskôr napísala: Dosiahli sme výšku asi 650 metrov a vracali sa k letisku. Pilot sa opäť obrátil a kývol na mňa. Zmiernil aj rýchlosť a točil lietadlo doľava. Bolo to dohovorené znamenie. Vystúpila som na stúpačku a chytila sa vzpery medzi krídlami. Pilot sa otočil ku mne po tretíkrát. Kývol, aby som sa pustila. V týchto sekundách som uchopila pravou rukou lanko padáka. Pilot sa opäť otočil. Trocha som zaváhala a hneď pustila vzperu. Najhorší okamžik bol prekonaný. Letela som v kotrmelcoch do vzdušného priestoru. O dve sekundy som trhla lankom padáka. Po chvíľke som dostala poriadnu ranu do chrbta a niečo ma ťahalo nahor. Malý padáčik urýchlil otvorenie veľkého padáka. Za velebného ticha som klesala k zemi. Bola to krása a zároveň aj hrôza! Zem sa približuje. Mária napérovala nohy a šťastne dopadá do mäkkej ornice. Správa o úspešnom zoskoku Márie Krupičkovej, na letisku Plzeň v roku 19830 sa rozniesla do celého sveta. Svoj úspech zopakovala ešte niekoľkokrát. Stala sa úspešnou pilotkou, aj rádiotelegrafistkou. Počas svojich zoskokov sa jej prihodilo aj viac nebezpečných situácií. Nakoniec z nich vždy vyviazla bez zranenia. Hoci chcela vparašutizme pokračovať, zhoršujúca sa politická situácia v Európe jej v tom kládla prekážky. Tiež úrady nemali pre jej ďalšiu leteckú činnosť pochopenie. Na sklonku svojho života sa Mária Krupičková usadila v Prahe. O sebe napísala: Moje jednanie bolo vždy čestné a poctivé. Svojim veľkým pričinením a na vlastné náklady som získala viac medzinárodných diplomov. So svojim životom sa rozlúčila v roku 1997 vo veku 88 rokov.(Zdroj: Červené barety, ročník VIII., číslo 2, 2008)